Leden 2010

Deň pravdy s veľkým P :D

29. ledna 2010 v 18:52 | Hinata-kun♥ |  Denník pána démonov
Som proste borec :D :D
Inu k tomu sa dostanem až neskôr. Asi ste si všimli, že skoro dva dni snežilo v kuse ako šialené. A ja vravím hurá! Konečne je zima ako má byť.
***
Asi tento týždeň som začala čítať knihu The Eagle of the Ninth - prvá kniha čo som prečítala po anglicky, takže ako by povedal Čech som z toho "na větvi" (neviem ako sa to píše, tak neriešte). Jasné, že to bola kniha vydaná Oxfordom pre študenov (1400 headwords). Dám tu jednu vetu čo sa mi veľmi páčila :)
Marcus heard the scream of a horse, then the sky and the round changed places.
Napísala to Rosemary Sutcliff a ak máte radi Rimanov v Británii, tak si to kuknite :D Som začala čítať klasiku, aby som mala prehľad, som zvedavá kedy dočítam klub Pickwickovcov :D
***
A teraz tá časť o tom, že prečo som borec :D
Prvýkrát za život mám vysvedčenie, kde by ste nenašli inú známku ako 1 :D Myslela som, že mi dá z M dvojku. No newa no :D aA mám aj 11 vymeškaných hodín :D Celkom haluz. Len nechápem načo sú mi samé jednotky na pol roka :D

Inu som sa ešte celkom dobre umiestnila v EXPERTOVI, ale o tom neskôr.

OMG som skoro zabudla, aké bolo vysvedčenie? :D

Prečo sa, sakra, knihy označujú ako bestseller?!

5. ledna 2010 v 20:48 | Hinata-kun♥ |  Pokusy o sfanatizovanie ľudu
Aby som bola stručná pri vysvetľovaní nadpisu. Každý vie, že bestseller sa najlepšie predáva a pretože má potom túto nálepku si ho kupujú ľudia v iných štátoch. Ako naozaj nechápem toto označenie, urobí z knihy naozaj veľmi dobrú knihu prívlastok bestseller? To, že sa v 42 štátoch Ameriky predalo neviem koľko miliónov kusov ešte neznamená, že Európania sú národ plný imbecilov, aby ich nejak uchvátilo dielo, ktoré už názvom hovorí, že tu pôjde o niečo čo smrdí.
Reč je o románovej prvotine jednej americkej spisovateľky. Našťastie tá kniha vyzerá, že nebude mať pokračovanie (dúfam).
Ešte na chvíľu sa vrátim k úvodnému odstavcu. Podľa mňa by sa knihy mali označovať (keď už to musí byť...), napr. "Ohromujúca fantasy cesta..." alebo "Revolučné sci-fi...", no skrátka nejak tak, aby to hovorilo o obsahu a nie o počte predaných kusov.

Pokračujem o knihe so strašným názvom Výnimočná z pera vyššie spomínanej autorky. Názov mi smrdel už od prvej chvíle a keď som ju otvorila smrdelo to ešte viac. Okrem faktu, že všetky mestá nesú mená súčasných panovníkov ( Randovo mesto), mi neskutočne lezie na nervy hlavná hrdinka s otrasným menom Katsa (neviem či ho nemá náhodou len preto, aby jej mohli hovoriť Kat). Nespomínam si, že by mi niekedy v knihe liezol hore krkom hlavný hrdina. Navyše, ako to hovorí názov je výnimočná. Aby ste boli v obraze výnimočný je niekto s nejakým talentom, ktorého sa všetci boja alebo z neho nie sú nadšení. Aby ľudia vôbec vedeli, že je niekto výnimočný obdarila autorka tých chudákov rôznofarebnými očami.
Autorka vybrala neskonale nešťastne talent hlavnej hrdinky, má totiž talent na zabíjanie. Takže v podstate je to záporná hrdinka, veď povedzte ako možno nazývať kladným hrdinom zabijaka?
Ale to už musíte byť nejaký majster, aby ste dokázali napísať príbeh so záporným hlavným hrdinom. A takým majstrom je Patrick Süskind (Parfum).
Čo je na zaplakanie je aj to, že ani editor sa moc nenamáhal a nelogickosť na nás číha už na 16 strane (pritom príbeh začal na 11). Čo je pri 411 stranovej knihe dosť skľučujúce.
Aby som uviedla dáke príklady (som síce len na 68 strane, ale myslím, že to hrdinsky vzdám):

...Ale potom sa načiahol smerom k jej nohe a Katse vyletela ruka a udrela ho do tváre. Bol to taký rýchly a silný úder, že mu vtlačil nosné kosti až do mozgu.
Ehmm... nosné kosti *povzdych* na človeka s dvoma vysokými školami je to dosť dobrý prestrel. Musím ešte dodať, že Katsa mala vtedy 8 rokov a trafila dospelého chlapa. Dosť nelogické, že sa načiahol za jej nohou a nie ramenom, ale možno ležal (to by ho, ale asi netrafila do tváre).

Počula padnúť každý lístok v záhrade, zašelestiť (?) každý konárik.(skrátka ani Superman by nemal šancu).

Zelenú dlažbu udržiavali takú jagavú, že Katsa na jej povrchu videla seba aj svojho koňa ako v zrkadle.
Dlažba je z mramoru a ten by sa tak nikdy neleskol a keby aj, toho koňa by čakala čelná zrážka s múrom.
Zdá sa, že autorka v živote nevidela hrad ani len na fotke (a to už je poriadny Lamer).

Takže keď už chceme nálepkovať knihy ako bestsellery, je zvláštne, že Atramentové srdce tú nálepku nemá aj keď je neporovnateľne lepšie. A to ani nehovorím, že tu nevyjde takmer nič od autorov ako je Le Guin, Sapkowsky a King.
Jasné len propagujme románové prvotiny a vykašlime sa na ostrieľaných autorov.
Fantasy zdar! A ja idem po nejaký zaujímavý titul do Čiech...

Vaša pobúrená Hinata-kun
Keď som nahnevaná viem vyproukovať aj nejaký článok n_n
tak držte palce, aby sa to stalo opäť čo najskôr.

Blood+ ep10

4. ledna 2010 v 9:30 Blood+ epizódy