6. března 2009 v 16:41 | Hinata-kun♥
Tak ako som povedala, je tu new poviedka. Nie je to nič extra, ale čo by ste odo mňa čakali?
(perex)
Time Wizard
Prišla do môjho života ako blesk z čistého neba a otočila ním o 365 stupňov. Nepovedala mi svoje meno, a preto jej hovorím len "čarodejnica". Avšak pred tým ako odišla mi nechala diamantové hodinky a povedala: "Raz možno budeš vedieť ako ich použiť."
A ja o desiatky rokov neskôr som posunul ručičku na hodinkách a dostal som novú šancu. Vrátil som sa späť v čase, aby som mohol opäť prežiť svoje dobrodružstvo a napraviť chyby, ktoré som urobil a zmeniť tok udalostí tak, aby sa z môjho života nestratila "ona"...
***
Ticho ako mačka sa prikradla k mojej posteli a jemne do mňa štuchla prstom. Trochu som sa pomrvil a potom spal ďalej. Štuchla do mňa zas a potom ešte raz, ale ja som stále spal. Až keď začalo byť štuchanie intenzívne a takmer bez prestávky, tak som otvoril jedno oko a zamrmlal niečo v tom zmysle, že ak neprestane tak uvidí. A hneď po tom som vyletel akoby ma štipla včela. Pozeral som na to dievča ako teľa na nové vráta a nedokázal som pochopiť ako sa dostala do mojej izby. Ona sa na mňa usmiala a chytila ma za ruku...
**
Kde sa stráca čas, tam začína večnosť...
Vyviedla ma pred dom a ja som s nevôľou ostal, aj keď som sa v pyžame cítil trochu hlúpo. Zbadal som, že niečo kreslí do vzduchu rukou, ale nevedel som rozoznať čo. Keď skončila trochu ustúpila a vtedy sa pred ňou začali črtať dvere. Pomaly akoby si dávali na čas sa otvorili a my sme vstúpili dnu. V prvej chvíli ma zalialo zlatisté svetlo a ja som narazil do niečoho tvrdého. Keď som si konečne privykol na to ostré svetlo, zvedavo som začal skúmať policu, do ktorej som predtým narazil. Bolo až neuveriteľné aké hrubé knihy na nej ležali. A to dievča vybralo jednu z nich a prenieslo ju na malý písací stôl, akoby bola ľahká ako pierko. Zdalo sa mi akoby čítala celú večnosť, a potom zrazu vstala a odišla do odľahlého kúta miestnosti. Šiel som za ňou. Spoza skrine vytiahla čudesné hodiny a sfúkla z nich prach. Zatvorila oči a ostala stáť ako s kameňa. Trpezlivosť nie je moja silná stránka, a preto som začal obzerať všetky okolo sa povaľujúce veci. Množstvo hodín tikalo, ale žiadne z nich neukazovali ten istý čas.
Nakoniec som uvidel hodiny, ktoré netikali. Prišlo mi to čudné. Natiahol som k nim ruku, ale skôr, než som sa ich mohol dotknúť, ma to dievča chytilo za zápästie a ťahalo ma preč. Skôr ako som si to uvedomil stál som zas pred domom a po tom záhadnom dievčati nebolo ani pamiatky. Len odtlačok nohy na vlhkej zemi naznačoval, že tu so mnou stál aj niekto iný.
Čas na nové stretnutie
Na druhý deň som si už pamätal len čudesné úryvky z predošlého dňa, ktoré mi ale vôbec nedávali zmysel. Akoby v nich niečo chýbalo. Ale, nie a nie si spomenúť čo. Ráno, posteľ, štuchanie, prebudenie a stále dokola. Ale kto ma to štuchal, to som si ani za nič nemohol spomenúť. Tak som to teda nechal tak a zbehol dolu na raňajky. Hrianka v podaní môjho otca chutila zvláštne po sardinkách, ale snažil som sa to nevnímať.
Podozrievavo som sa pozrel na šálku, ktorú predo mňa postavil a opatrne som sa napil. Ako na potvoru bol čaj nesladený a dokonca bol s príchuťou marcipánu, ktorú nemôžem ani vystáť. Nenápadne som hrnček odniesol do kuchyne a nehlučne ho vylial do výlevky. Potom som sa s povzdychom vrátil k stolu a znudene pozrel na veľké nástenné hodiny, ktoré nanešťastie nefungovali. A vtedy mi to došlo. Hodiny, dvere, knihy, polica, bolesť to všetko sa mi začalo vybavovať. Ten úsmev a osoba, ktorej patril.
Po nejakom čase som začal konečne vnímať. Pohľad sa mi zaostroval a v jednom okamžiku som sa našiel ako hľadím na dievča sediace oproti mne. Bol som taký prekvapený, že som aj zabudol zavrieť ústa. Schuti sa na tom zasmiala a po prvý raz prehovorila: "Vskutku zaujímavé. Ako je len možné, že si si na mňa spomenul."
Pohľadom prešla po izbe a zastala na hodinách.
"Ach, tak preto," pozrela na mňa. Nemalo to však žiadny účinok, stále som tam sedel ako vodou obarený.
"Toboe? Toboe. Videl si ducha či čo?" zasmial sa môj oco.
Pozrel som na otca, pozrel som na dievčinu a v šoku som si uvedomil, že on ju nevidí.
velmi pekne napisane:D:D