Gomenn bola by som ju napísala už včera, ale bolo mi zle z obedu ( tak slané špagety som ešte nejedla XD) No a toto bude prvý a posledný člkánok za dnes a zajtra asi nič nepridám :( No a konečne tá poviedka :) (perex)
Sasuke ticho kráčal večernou ulicou. Odchádzal z Konohy, jeho rodného mesta a chyslal sa tu zanechať svoju minulos, prítomnosť a budúcnosť. Chcel zabudnúť na svojich priateľov a senseia. Teraz mal už len jediný cieľ a potom môže spokojne zomrieť. Šum listov ho vytrhol z myšlienok.
- Čo tu robíš? opýtal sa Sasuke podráždene
- Vedela som, že chceš odísť. A preto, prosím ťa, nechoď. Sasuke neodpovedal.
- Prosím...budeš nám chýbať, mne budeš chýbať....
- Už som sa rozhodol. namietol Sasuke. Tým dal najavo, že rozhovor skončil a má odísť. Keď prechádzal okolo Sakuri, chytila ho za ruku a povedala: - Nenechám ťa odísť. Sasuke sa zatváril prekvapene. Zastal. Stisk ruky povolil a na zem dopadli slzy.
- Nechápeš to Sakura. Musím niečo urobiť. Musím pomstiť svoj klan.
- Pomstíme ho spoločne! rozhodne povedala Sakura a utrela si slzy. Sasuke sa usmial: - Áno, spoločne.
Ticho kráčali lesom. Stromy v tej tme vyzerali hrôzostrašne a zákerne. Akoby po nich chniapali svojimi konármi. Každým krokom bol les hustejší a hustejší, zdalo sa, že stromy im zámerne sťažujú cestu.
- Sakura, oddýchneme si. Nemá zmysel pokračovať, keď nevieme kadial ísť ďalej. Lahli si na zem a zaspali. Ráno ich zobudil hrdelný ston nejakého vtáka. Sasuke vyskočil na rovné nohy a vytiahol kunaj. Pripravený na útok nepriatela čakal opretý o kmeň jedného zo stromov. Sakura tiež zvierala kunaj. Nepatrne sa pohlo lístie. Obaja sa strhli. A vtom z opačného konca priletel kunaj. Sasuke sa hodil na zem a stiahol so sebou aj Sakuru, len o vlas ju minula smrtelná rana.
- Dobre si to urobil braček. zaznel posmešný hlas. Nepatril nikomu inému ako Itachimu. Vyletel z krovia a vrhol sa na dvojicu. Sasuke stihol v poslednom momente odtisnúť Sakuru, ale tým sa dostal do priamej cesty Itachimu. Ten ho zdrapil za golier a tresol ním o strom. Náraz blo taký silný, že Sasuke vykašlal trochu krvi. Neschopný pohnúť sa upieral na Itachiho nenávistný pohľad.
- Ruky preč od Sasukeho. zakričala Sakura a vrazila Itachimu do ruky kunaj. Zvrieskol pustil Saskueho a vrazil jej päsť do brucha. Sakura letela dobrých desať metrov než sa zastavila o strom a upadla do bezvedomia. Momentu nepozornosti využil Sasuke viac ako dobre.
- Fénixovo kvetinové jutsu! zvolal a to už sa Itachy toplil v plameňoch. Sasuke sa vrchol do plameňov a vytiahol svoj kunaj, napustený jedom nenávisti. Medzi tým sa Sakura prebrala a uvidela dve postavy v desivej ohnivej guli. Netušila čo sa tam odohráva, ale muselo to byť kruté. Nečakane sa z plameňou ozval smrteľný výkrik a jedno telo bezvládne pristalo na zemi. Už bolo počuť len praskot ohňa. Sakura sa obávala toho najhoršieho. Oči sa jej už napĺňali slzamy, keď zbadala postavu vychádzajúcu z plameňou. Bol to Sasuke. Privliekol sa k Sakure a oprel sa o jej kolená. Po celo tele mal ťažké popáleniny a jeho krv sa miesila s krvou brata. Trasúc sa natiahol ruku a pohladkal Sakuru.
- Som rád, že sa ti nič nestalo. usmial sa.
- Nehovor Sasuke. povedala Sakura obávajúc sa o jeo zdravie.
- Vieš, vždy som ťa mal rád. povedal ešte Sasuke a zaspal spánkom spravodlivých.
- Teraz si oddýchni Sasuke, zaslúžiš si to. zašepkala Sakura a nežne ho pobozkala na čelo...


Jejda skvělééé!Moc ti děkuji strašně se mi to líbilo děkuju ti mockráát!:)