Dúfam, že sa bude páčiť. Zas mi to trvalo dosť dlho :D (perex)
Pevé ranné lúče pošteklili jej oči, ktoré hneď otvorila. Posadila sa na posteli a rozmýšľala o liste, ktorý dostala. Bol písaný krvavočerveným atramentom aj tak si myslela, že je to skôr krv. Natiahla ruku a otvorila zásuvku. Vytiahla list, otvorila ho a opäť čítala rozmazané písmenká.
Sakura, musíme sa stretnúť. Potrebujem pomoc!!! Prosím ťa príď zajtra večer pod veľký dub. Budem tam. Budem čakať... Sasuke
List bol stručný a predsa cítila, že je za tým niečo viac. Bola však pripravená aj za cenu vlastného života pomôcť Sasukemu. Sasukemu, ktorého nevidela dlhých 10 rokov. Čo robil? A kde vôbec bol? rozmýšľala. Pýtala sa Naruta, ale on jej nechcel nič povedať a v poslednom čase sa jej vyhýbal. Musí sa opýtať Sasukeho. Dnes má výbornú príležitosť. Deň sa jej pomaly vliekol. Duchom bola preč, veľmi ďaleko. Ďalej než si ktokoľvek mohol predstaviť. Až keď prišla tá dlho očakávaná chvíla vrátila sa späť do života.
Neisto kráčala k miestu sretnutia. Nik tam nebol. Sakura sklamane hladela do koruny stromu, keď ju niekto chytil okolo pása. Nemusela sa otáčať, aby vedela, kto to je.
- Kde si bol? opýtala sa ho.
- Na to nie je čas. povedal nežne Sasuke a pobozkal ju. Sakura mu nebránila. Teraz chcela byť len s ním. Otázky a odpovede počkajú. Chcela si vychutnať ich sretnutie. Sakura mu padla do náručia. Náraz bol taký silný, že sa obaja zvalili na zem. Sasuke sa rozosmial.
- Vieš teraz som šťastný. Som rád, že ťa opäť vidím. povedal Sasuke a hladil ju pri tom po vlasoch. Sakura zavrela oči. Počúvala pieseň stromu a Sasukeho dych na jej krku. Pozrela sa na Sasukeho a on jej pohľad opätoval. Bol nežný ako nikdy predtým k nikomu. Pomaly jej začal rozopínať halenku. Sakura ho nechala, nech to urobí a potom...čo nasledovalo uričite viete, čo neviete domyslíte
Ráno sa Sakura našla ako leží v posteli. Ostalala ležať na posteli a spomínala na minulú noc. Vtom sa v jej hlave objavila otázka: - Kde je Sasuke? Myslela, že bude pod dubom. Bežala k nemu ako najrýchlejšie vedela. A mala pravdu bol tam. V očiach mal nezvyčajne krutý výraz.
- Sasuke?
- Ja nie som Sasuke, som Orochimaru.
- Orochimaru? Ale kde je Sasuke?!
- Je preč. Zobral som si jeho telo a teraz som neporazitelný. On už sa nevráti odišiel do ríše zbudnutia. Neboj, pošlem ťa za ním. Sakura vtedy všetko pochopila. Sasuke sa bol rozlúčiť. Venoval jej poslenú noc svojho života. Sakura padla na kolená, po lícach jej stekali slzy. Bola pripravená na smrť. Potrebovala ju. Chcela ostať so Sasukem a tým, že ju Orochimaru zabije, tak jej to umožní. Vzduch preťal kunaj a zabodol sa dievčaťu do srdca. Vytryskla červená krv. Krv obetavosti a lásky...


*SMRK* to je tak dojímavé a krááááááááááááááásne!! Chudáčik Sasuke!!!!!!!!!!!